Severák duje čistou oblohou. Ľad pokrýva bezútešnú zem. Vlny mrznú. Havrany krúžia. Chlad zalieza pod nehty.

Mráz otupuje svaly, ale divoká duša, hladná po dobrodružstvách, dychtivá po boji.

Vyráža cez bolesť na druhú stranu. Vyráža do posledného dychu. Do bielej pustatiny. Tam, kde objavujeme sami seba.