Keď sa povie Jablonec, väčšina z nás si toto mesto ihneď spojí s jabloneckou bižutériou ktorú možno nosili ešte naše staré mamy. A veru právom, lebo toto mesto má viac ako 300 ročnú tradíciu výroby skla, sklenených perličiek a najmä prekrásnych sklenených výrobkov, či už v podobe úžitkových alebo dekoračných sklenených predmetov.
Obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, kedy podľa katolíckej tradície začína obdobie pôstu, ktoré trvá približne štyridsať dní a končí veľkonočnými sviatkami, sa nazýva fašiangom. Pre toto obdobie sú typické rôzne zábavy, organizujú sa svadby a zabíjačky. Nielen na Slovensku, ale tiež aj v iných krajinách, najmä v nemecky hovoriacich dedinách sú typické rôzne sprievody v pestrofarebných maskách a všelijaké fašiangové hry. Skrátka každá oblasť, dokonca aj každá dedina má svoje typické masky, tradície a pravidlá. Najmä na východe Slovenska majú tieto tradície stále svojich nasledovníkov a najmä mladí si ich užívajú do sýtosti.
Je to už zopár rokov dozadu, hádam ešte v minulom tisícročí :), kedy som bola prvý krát v Amsterdame. Počas môjho pobytu v Nemecku sme si občas cez voľný víkend naplánovali výlet do okolitých miest a štátov.
Raz sme sa vybrali do Holandska, konkrétne do Amsterdamu. Je to zaujímavá krajina, pre ktorú je typická „rovná krajina“, mlyny, tulipány a dreváky. A mlynov sme po ceste videli neúrekom. Ďalším zaujímavým fenoménom na cestách bola skutočnosť, že takmer chýbali informačné tabule, ktoré by uvádzali počet kilometrov do najbližšieho mesta a podobne. Zvláštne boli tiež mapy-nemapy, ktoré sa síce nachádzali na každej autobusovej zastávke, ale vyznačovali väčšinou len danú oblasť (najmä jednotlivé ulice), takže sa nám ťažko zisťovalo, ktorým smerom sa máme vydať. Ale nakoniec sme predsa len trafili a došli priamo do hlavného mesta.
Pokračovanie príbehu „Po ceste Marokom“.
Zastavili sme, aby som si pozrela jeden zvláštny jav. Verte či neverte, boli to kozy na strome, myslím, že to bol arganovník. To, že koza je pažravé zviera je všeobecne známe, ale v pustej prírode si tamojšie kozy zvykli zahodiť strach a stali sa z nich kozy-stromolezkyne, ktoré sa za zeleným lístkom vyšplhajú aj do výšky dvoch metrov.
Mohutné pieskovcové útesy nad modrým Atlantikom, obrovské vlny, ktoré nemajú konca kraja, „seafood porn“ v lokálnych podnikoch, nové medzinárodné priateľstvá, krásna príroda a krásni ľudia - to všetko zažiješ v Ericeire. Mekka surferov, do ktorej mieri čoraz viac fajnšmekrov. Pre Európanov je to vďaka dostupnosti častokrát víkendové odskočenie si od povinností. Charizma tohto miesta spôsobí okamžité dobitie energie.
Bolo to v apríli minulý rok, keď som po prvý krát vstúpila do Maroka. Krajiny, ktorá vo mne zanechala zvláštny, ale veľmi príjemný dojem. Pri pasovej kontrole v letovisku Agadir bol pán policajt veľmi milý, kládol síce všelijaké otázky (odkiaľ som, na ako dlho som prišla, kde som ubytovaná), ale inak som kontrolou prešla bez problémov.
